KSP.sk

Korešpondenčný seminár z programovania

Článok
Tlač

Jesenné sústredenie 2008 Detvianska Huta

Jesenné sústredenie KSP, Detvianska Huta, 9. - 15. novembra 2008

V poradí štyridsiate ôsme sústredenie KSP, alebo pre niekoho tiež prvé, keďže správny KSPák napočíta iba do 47 (Na vyššie čísla predsa máme počítač, no nie?), sa konalo v Detvianskej Hute.

Nedeľa

Dotrúsili sme sa postupne na chatu, poriešili obvyklé záležitosti, ubytovali sme sa na izbách, vypočuli sme si obvyklé organizačné pokyny a ešte pred večerou vedúci stihli úvodné divadielko, vďaka ktorému sme sa dozvedeli, že ako začínajúce redakcie novín máme na Slovensku priveľkú konkurenciu, preto sme potrebovali ísť niekde inde, napríklad do Ruska. Rozhodovali sme sa, či pôjdeme peši, alebo vlakom. Najprv sme to skúsili po vlastných, ale po chvíli kráčania (jednom kolečku okolo chaty) sme to vzdali s tým, že radšej to skúsime predsa len tým vlakom a vrátili sme sa. Nastúpili sme teda do vlaku a ako rovno sme zamierili do jedálenského vozňa, keďže bol čas na večeru.

Po večeri nás čakali rozdeľovačky, a zoznamovačky, pri ktorých každý musel predviesť nejaké gesto, ktoré je preňho charakteristické, pričom toto gesto museli ďalší ľudia zopakovať. Niektorí to poňali jednoduchšie, napríklad pohodením ramenami, iní boli zlomyseľnejší so svojimi mlynskými kolami alebo skokmi po strop.

Poslednou záležitosťou nedeľného večera bolo U$Ámove vysvetlenie proboja, ktorého témou bola tentokrát hra Counter-Strike.

Pondelok

V pondelok ráno sme sa zobudili v strašnej panike s tým, že sme prespali Moskvu a previezli sme sa až kamsi na Sibír. Nuž, nevadí, aj na Sibíri treba kvalitné periodiká, a tak sme sa rozhodli založiť si redakcie tam.

Po raňajkách nasledovali obvyklé rozquičky a dve série prednášok, konkrétne v prvej prednášala Dominika o zložitostiach, zatiaľ čo Laci mal prednášku o stringoch, a v druhej mal Adam prednášku o Dáši a Lukáš o teórii čísel.

Po prednáškach sme si dali obed, po ktorom sme nemohli zaháľať a pustili sme sa do vybavovania formalít spojených so založením redakcie. Konkrétne sme museli dokázať, že vieme písať kvalitné články, a to tak, že každá družinka musela napísať recenziu na jedno konkrétne video, urobiť rozhovor so sibírskym chovateľom prasiat Petrom Vladimirovičom Kokosovom a napísať článok na základe podkladov, ktoré zanechala jedna novinárka, ktorá nedávno zomrela.

Po vyčerpávajúcich pisateľských výkonoch sme si oddýchli v sibírskej krčme pri sójavodke a eskimáckom pokeri. Táto hra sa veľmi podobá na klasický poker, minimálne v tom, že hráči vsádzajú sumy, dorovnávajú a zvyšujú, avšak každý hráč má iba jednu kartu, ktorú si nemôže vymeniť, a ani tú jednu nevidí. Namiesto toho si ju prilepí na čelo tak, aby ju videli všetci protihráči. Teda každý hráč vidí karty svojich protihráčov, ale nie tú svoju. Po zložení vyhráva ten, kto má najvyššiu kartu.

Po večeri sme si dali semináre, ktoré boli konkrétne Andrásov o Dáši, Ppershingov o geometrii, Katkin o ľahkých grafoch, Micov o trošku menej ľahkých grafoch a KuKov o pravdepodobnostných algoritmoch.

No a akoby toho na pondelok nebolo dosť, ešte sme si dali v noci šifrovačku. Teda, najprv sme videli divadielko, ako mafiáni zrazili nejakého chlapíka, ktorému vyletel z rúk fragment denníka, z ktorého sme chceli čo najviac dať dohromady, avšak tento denník bol roztratený po okolí a práve šifry nás doviedli k jeho ďalším častiam. Ukázalo sa, že išlo o novinára, ktorého činnosť sa mafii nepáčila.

Utorok

Ráno sme dospávali nočnú hru, preto sme po rozquičkách stihli iba jednu sériu prednášok, v ktorej prednášala Dominika o sortoch a Laci o hashoch.

Po obede sme sa pustili do poznávania miestnej fauny, aby sme o nej mohli napísať zaujímavé (viac či menej) vedecké články. Tak sme zistili napríklad, že hladný mamut žerie sardinky, Godzilla žerie hladné mamuty, alebo že chameleón je rovnocenný súper s Godzillou.

To však po nás začali strieľať mafiáni, ktorí zrazili v pondelok toho novinára, ktorému sme sa pustili po stopách, preto sme sa museli brániť počítaním náboja. Ani to nás však neuchránilo a mafiáni nás úspešne zajali, keďže im prišiel na pomoc Mišofáč.

Aby si mafiáni overili, či naozaj zajali novinárov, museli sme po večeri riešiť kvíz týkajúci sa (nielen) správneho pravopisu. Po tomto preskúšaní sme sa mohli venovať vlastným činnostiam až do ďalšieho rána.

Streda

Ráno boli po raňajkách ako vždy rozquičky, po ktorých nasledovali dve série prednášok, pričom v prvej prednášal Mišofáč o intervalových stromoch, zatiaľ čo U$Ama prednášal o asymetrických šifrách. V druhej sérii ich vystriedali Ppershing s prednáškou o tom, ako programovať v praxi pri väčších projektoch, a Mišo, ktorý rozprával o funkcionálnom programovaní a programovacom jazyku Haskell.

Po obede sme sa pokúsili ujsť z väzenia, do ktorého sme boli zavretí po potýčke s mafiou. Tak sme teda nenápadne zisťovali od dozorcov, či sa nenájdu vhodné podmienky na útek. Keďže sme však boli v pracovnom tábore, museli sme si každých dvadsať minút odmakať svoju kvótu. Nakoniec sme však z dozorcov vytiahli, čo sme potrebovali. O šiestej večer išli všetci piť, ako každú stredu, čo bola skvelá príležitosť, a tak sme nezaháľali a o šiestej sme sa vykradli z objektu preč.

Lenže, čo čert nechcel, jeden alarm sme si nevšimli a naším útekom sa aktivoval, takže sme museli rýchlo bežať preč a skryť sa pred dozorcami, ktorí nám boli v pätách. Náskok sme mali päťminútový a tento čas sme mohli využiť na to, aby sme sa skryli niekde v dedine. Cieľom bolo nenechať sa nájsť žiadnou skupinkou vedúcich, ktorí prečesávali celú dedinu.

Nasledovala večera, po ktorej sme museli ako správni novinári dokázať, že vieme dobre argumentovať — v diskusiách. Témy boli naozaj rôznorodé. Obe poroty rozhodovali v prvom kole diskusie na tému „Žena, alebo prasa?“ Spomedzi ďalších možno spomenúť témy „Keby kravy mali krídla, nosili by ste dáždniky?“ alebo „Modrý, alebo červený televízor?“ Niektoré boli však aj serióznejšieho chatakteru: „Starnutie – zlozvyk, ktorý si pracujúci človek nemôže dovoliť.“

Každopádne, každá družinka dávala tvrdé argumenty. Okrem tých slovných nechýbali ani argumenty hmotnejšieho charakteru, ako napríklad Kofola, Margotky alebo Kávenky.

Štvrtok

Tento deň bol prevažne zasvätený proboju. To nás však nepripravilo o rozquičky a prednášky, konkrétne v prvej sérii mal jednu externista Andy o Markovovských modeloch, ktorému konkuroval Lukáš so svojími paralelnými algoritmami, nasledovaní KuKom s kostrami grafov a Adamom so skip listmi a binomiálnymi haldami.

Po obede sme však už mali voľné popoludnie, ktoré bolo určené na to, aby sme dokončovali našich hráčov na proboj. Ten bol teraz výnimočne hotový už vopred, teda deadline, ktorý sa už naozaj neposúval, iba stále vznikal ďalší a ďalší, samozrejme, vždy neskôr, než ten predchádzajúci, sa „neposúval“ nie pričinením vedúcich, ale preto, že sa čakalo na účastníkov, ktorí museli dokončiť svojic hráčov.

Nakoniec však nastala tá chvíľa, kedy každá družinka odovzdala svoj program a divadlo začalo. V tomto momente nás však vedúci prekvapili netradičným prvkom. Mali pripravené krátke úvodné video v štýle klasických first-person shooter hier, pri ktorom sme sa poniektorí teda výdatne narehotali, a ktoré sa dá stiahnuť na stránke o probojoch.

Potom už nasledoval proboj, ktorý bol graficky tiež krásne spracovaný. Každý hráč mal vlastné textúry. Konkrétne to boli fotky Mariky, Johnnyho, Tomáša Kuzmu, Laca a za vedúcich Ppershinga.

Po proboji bolo ešte krátke outro a potom sa už niektorí účastníci pobrali spať, aby boli v piatok plní síl na GP.

Piatok

Posledný celý deň sústredka sme, ako obvykle, strávili celodenným GP. Doobeda bolo cieľom získať informácie, ktoré by sme použili proti mafii. Získavanie prebiehalo tak, že sme za rôzne úlohy získavali čísla 25 a 55, prípadne za niektoré špeciálne úlohy aj iné, a rôzne bitové operácie. Následne sme pomocou týchto čísel a bitových operácií museli poskladať postupne všetky prvočísla menšie ako 100, za ktoré sme dostávali informácie.

Úlohy boli tiež veľmi rôznorodé. Od robenia klikov (za počet sekúnd na 20 klikov bolo dané číslo) cez beh cez preliezačky, vynášanie družice, strihanie jedného listu traktoráku na pásik dostatočne dlhý na obohnanie celej chaty až po pexeso so 64 rôznymi farbami. (Vedeli ste napríklad, aký je rozdiel medzi šokujúcou ružovou a „poštekli ma“ ružovou?)

Po obede sme mali ešte chvíľu na to, aby sme skompletizovali informácie pomocou čisel a operácií, ktoré sme doobeda nestihli použiť. Nakoniec sme dostali kompletnú správu, v ktorej sme sa dozvedeli, že musíme dílerovi splniť sen, a on nám na oplátku povie, kde je mafia a dá nám zbrane. Sny boli štyri, každá družinka mala iný: povoziť dílera na traktore, zohnať mu čerstvo nadojené mlieko, nechať v dedinskom rozhlase, alebo v rádiu povedať vtip o farebných televízoroch, alebo nechať ho zajazdiť si na koni.

Po splnení týchto úloh nám díleri prezradili polohu mafie — na chate. Tak sme sa teda vrátili na chatu. Lenže sme potrebovali dostať sa dnu nejakým nepozorovaným spôsobom. Problém bol však ten, že po celej chate boli poplašné zariadenia. A tak sme museli prejsť popri týchto zariadeniach dostatočne pomaly, aby si nás nevšimli, čím sme celkom účinne poutierali dlážku na chodbách. (-;

Nakoniec mafiáni pravdepodobne usúdili, že proti takej hromade záškodníkov pohybujúcich sa po ich sídle nemajú šancu, pretože promptne ustúpili, čím sme dosiahli svoj cieľ.

Tým bola oficiálna časť sústredenia už takmer za nami a jediné, čo nám ostávalo, bolo vyhodnotenie, po ktorom nasledovala posledná noc a po tej už iba sobota a návrat domov.

JohnNy (Michal Petrucha, účastník)

Ďalšie fotky

Ďalšie fotky sú roztriedené do adresárov, alebo komprimované. Z tohoto sústredenia je pripravené aj DVD (md5: 1e6c24ac54a7a8e424c7ff19d8764e03).

Posledná úprava 05 február, 2009, 06:47 CET, túto podstránku generuje pmWiki


Účet

Ako sa prihlásim?
 
loading

Redirecting