NADÁCIA TROJSTENU
BKMS + SKMS --> KMS
V septembri 2002 doslo k splynutiu Bratislavskeho korespondencneho matematickeho seminara (BKMS) so Stredoslovenskym korespondencnym matematickym seminarom (SKMS) (Pozn. pridali sa aj niektori v Bratislave posobiaci veduci STROMu). Novy seminar sa nazyva Korespondencny matematicky seminar (KMS) a bude nadalej posobit v ramci TROJSTENu.
Pokusim sa zhrnut dovody pre tento krok a tiez pridat niekolko mojich postrehov v nasledujucom texte.
Ludia
Stredoslovensky seminar viac krat v minulosti menil miesto z ktoreho bol organizovany - po Banskej Bystrici a Ziline to bola Praha, po rozdeleni federacie sa postupne centrum prenieslo do Bratislavy. Toto stahovanie s istym oneskorenim vzdy skopirovalo prud najaktivnejsich byvalych riestielov, z ktorych sa casom stavali veduci seminara. A seminar funguje prave tam, kde su zapaleni a entuziasticki veduci...
V rokoch '93-'97 bol bratislavsky matfyz prakticky jedinou preferovanou moznostou dalsieho studia pre byvalych riesitelov BKMS, SKMS a ciastocne aj STROMu. Takyto vysoky pocet novych veducich dovoloval, aby popri sebe dokazali existovat dva relativne silne a stabilne seminare.
Od roku '97 ceska vlada umoznila studentom zo Slovenska studovat v CR bezplatne, co znamenalo, ze tuto moznost vyuzila aj pomerne velka skupina byvalych riestielov (okrem ineho, v istom case na prazskom matfyze tvorili studenti zo Slovenska viac ako tretinu studentov v rocniku). Napriek tomu boli hlavne v poslednych par rokoch z Bratislavy organizovane vsetky tri seminare (BKMS, SKMS, aj STROM). Ludske zdroje sa tak vycerpavali rychlejsie.
Subezne boli objavovane pomerne bohate moznosti (bakalarskeho) studia v zahranici - od kratkodobych pobytov, cez transfery na ine skoly az po hlasenie sa na americke, alebo europske univerzity priamo zo strednej skoly. Pocet studentov, ktori tuto moznost aj skutocne vyuzili, nebol az taky vysoky. Je vsak pravdepodobne, ze casom, hlavne po vstupe Slovenska do Europskej Unie sa moze toto cislo nepomerne zvysit.
Podobne vacsina aktivnych veducich seminarov odchadzala hned po ukonceni magisterskeho studia studovat na doktorandske studium do zahranicia, resp. pracovat do casovo narocnych zamestnani, ktore im nedovolili venovat sa seminarom nadalej.
V neposlednom rade sa postupne zmenila nalada v spolocnosti, ktora vplyva aj na zivot seminarov - v dnesnej dobe su preferovane ine profesie ci studijne odbory, zaujmy studentov sa vseobecne presuvaju z aktivneho travenia volneho casu skor ku konzumnemu (prejavuje sa to aj inde, napriklad v cinnosti klasickych organizacii akou je Strom zivota, ci podobne ekologicke organizacie).
Vsetky tieto faktory viedli k tomu, ze veducich v Bratislave zacalo byt malo na to, aby nadalej mohli existovat dva perspektivne a silne seminare. Postupne pribudal pocet veducich, ktori pracovali pre BKMS aj SKMS, rovnako ako pocet ucastnikov - 'perspektivnych veducich', ktori mali rovnako silne vazby na oba seminare. V takejto situacii sa zlucenie, resp. zanik jedneho zo seminarov stalo len otazkou casu a sposobu.
Myslienka
Dolezita otazka, na ktoru sa pocas diskusie pred zlucenim hladala odpoved, bola: "Aku ulohu maju korespondencne seminare vlastne plnit?" Od odpovede na nu sa totiz musia odvijat kroky na dobre zvladnutie situacie.
Seminare by mali pomahat vzdelavat a vychovavat studentov strednych skol, vyhladavat a rozvijat talenty, ktore mohli byt inak prehliadnute, zanedbane, ci nedocenene, zabezpecit dostatocnu moznost komunikacie pre riesitelov prostrednictvom sustredeni (myslim hlavne na 'osamelych riesitelov z malych miest'), zapojit do matematickeho (fyzikalneho, informatickeho) sveta aj ludi, ktori sa matematike (fyzike, informatike) nebudu, ci nechcu venovat po zvysok zivota, ale ich takato skusenost moze vyrazne obohatit. A okrem toho, aby pri tom mali vsetci zucastneni prijemny pocit, radost a dobre zazitky.
Seminare by podla vyssie uvedeneho mali plnit pomerne siroke spektrum uloh - od popularizacie prirodnych vied s potencionalnym dosahom na vsetky gymnazia v SR, cez zmysluplne zamestnanie priemernych riesitelov, az po pripravu spickovych riesitelov na medzinarodne olympiady, ci skor na karieru vedcov (znie to asi strasidelne, ale (nadejni) doktori medzi nami uz asi vedia svoje... ;-) ).
Z tohto pohladu sa v poslednych rokoch nevyvijala situacia v matematickych seminaroch prave ruzovo. Prikladmi v stredoskolskych seminaroch sa nedarilo oslovovat byvalych riesitelov zakladoskolskych seminarov (Pikomat) a na druhej strane bola ich narocnost prisposobena hlavne priemernym riesitelom, ktorym stacilo na ucast na sustredeniach vsetkych troch seminarov vyratat po jednej serii uloh z kazdeho z nich; pre najlepsich riesitelov boli ulohy len rutinnou zalezitostou, ktorych riesenie ich neposuvalo v matematickom vyvoji dalej, co sa mohlo prejavit aj v podobe menej vyraznych vysledkov slovenskych (ale aj ceskych) druzstiev na MMO.
Riesenie, ku ktoremu sa po debatach nakoniec dospelo znamena zavedenie dvoch kategorii - 'zaciatocnikov' a 'pokrocilych' a tzv. regionalnych poradi pre lahsiu kategoriu. Ocakava sa, ze sa podari zvysit pocet riesitelov hlavne v lahsej kategorii a tiez zvysit matematicku uroven v tazsej. Ci sa tieto smele a optimisticke plany podari aj naplnit je otazkou najblizsej buducnosti.
Nostalgia
Kazdy mame svoje spomienky. A mnohe reakcie ludi, ktori sa v juni o pomerne prekvapivom rozhodnuti dozvedeli ukazali, ze seminare boli a stale su pre mnohych z nas srdcovou zalezitostou.
V lete som pocas prazdnin v Bratislave pri Tescu stretol Tomasa Hechta - s igelitkami a uponahalnym vyzorom zamestnanca poistovne - a dali sme sa trochu do reci. Nejako sa zvrtla na to, ze moja generacia je pomerne stastnou - este sme zazili dobrych ucitelov matematiky na zakladnych skolach a kruzkoch, tych najlepsich na strednych skolach a sustredeniach olympiad ci seminarov, a zaroven mame prilezitost pokracovat pocas svojich najlepsich rokov studiom na dobrych univerzitach v zahranici.
Situacia v sucasnosti zdaleka nie je beznadejna, ale je pomerne evidentne, ze 'zlate casy stredoskolskej matematiky na Slovensku' sa stavaju coraz viac vzdialenejsou minulostou. Navrat ku kvalite treba nielen ziadat a presadzovat na patricnych miestach, ale rovnako dolezita je aj pochvala, podpora a patricne ocenenie kazdej pozitivnej snahy a drobnej, zdanlivo neviditelnej prace. Ci uz ide o aktivity statu, nasich byvalych skol, matematickych spolkov alebo seminarov. Potom je velmi pravdepodobne, ze jedneho dna tie 'zlate casy' budu opat tu...
Takze, dufam, ze v mene vsetkych clenov nadacie mozem zazelat:
"Vela zdaru a vydrze, KMS!"
m.niepel, 10.10.2002
Stranky KMS su tu. Okrem ineho tam najdete aj dalsie pohlady na zlucenie, cosi o tom, co sa od neho ocakava, ako aj aktualne informacie - serie, vysledky, aktivity seminara, fotogaleriu, diskusne forum a podobne.
Posledná zmena: 19.10.2006
Webmaster: 