NADÁCIA TROJSTENU

Broňa Brejová

Bronina www stránka

Broňa maturovala na GJH v roku 1994, v rokoch 1994-1999 študovala na MFF UK odbor informatika. V súčasnosti robí PhD v oblasti bioinformatiky na University of Waterloo v Kanade. Na strednej škole riešila tri roky KSP. Na vysokej škole sa podieľala na organizovaní KSP a iných programátorských súťaži a pomohla založiť medzinárodnú súťaž IPSC.

Názor na činnosť Nadácie: Som spokojná so súčasným fungovaním nadácie a chcela by som v nom pokračovať. Zdá sa mi, že by bolo dobre častejšie informovať o dianí v nadácii na diskusnom mailing liste nadacia@ksp.sk. Tiež by som chcela pracovať na zavedení systému na poskytovanie príspevkov pre účastníkov sústredení zo slabších sociálnych vrstiev.

Martin Pál

Pálenicova www stránka

Pálenica ako GJH-ák riešil všetky tri semináre. Keď prišiel na Matfyz, nechal sa zlanáriť do KSP a vydržal to tam celých päť rokov. Teraz je PhD študentom na Cornell University a hrá sa na teoretického informatika. Okrem toho trénuje cornellovský ACM-kový tím. Kým mal čas, pomáhal s programátorskou olympiádou a organizoval internetovú súťaž IPSC.

Názor na činnosť Nadácie: Vďaka mojim predchodcom, Nadácia celkom dobre funguje. Ak bude takto fungovať aj naďalej, budem spokojný. Trocha vizionárstva: Ja úlohu nadácie vidím v sprostredkovaní komunikácie medti terajšími vedúcimi seminárov a bývalými riešiteľmi a vedúcimi. Cieľom by malo byť (1) umožniť členom Nadácie čo najúčinnejšie pomáhať seminárom (tu sa zatiaľ takmer výhradne zameriavame na finančnú pomoc), (2) dať najavo súčasným vedúcim že ich prácu oceňujeme a že podľa nás má zmysel, (3) udržiavať komunitu ľudí ktorým semináre ležia pri srdci.

Braňo Saxa

Braňova www stránka

Po maturite v 1998 na G-K2 v Prešove som študoval na FMFI UK (Ekonomická a finančná matematika), od roku 2003 som PhD študent na CERGE-EI v Prahe. Počas gymnázia som riešil najma STROM a FKS (všetky sústredenia :-)), príležitostne BKMS, SKMS. Na matfyze som potom na päť rokov prešiel na stranu vedúcich vo FKS, posledné roky som mal na starosti vzťahy s Iuventou.

Názor na činnosť Nadácie: Myslím že nadácia správne podporuje "nadštandardné" projekty; semináre by sa mali stále snažiť o financovanie základnej činnosti z iných zdrojov. Nechcem preto presadzovat žiadne zásadné zmeny.

Jana Višňovská

Janina www stránka

Jana nie je z gymnázia Poštová a je bývalou riešiteľkou BKMS a Stromu (vtedy KMS), vedúcou Malynára a BKMS, absolventkou matematiky na MFF UK. V súčastnosti je doktorandkou na Vanderbilt University a zaoberá sa vzdelávaním a vývojom ľudstva.

Názor na činnosť Nadácie: Korešpondenčné semináre mali celkom určite značný vplyv na to, kto som, kde som, čo robim, a aké veci pokladám za dôležité. Samozrejme, veľa z toho sa vyvíjalo aj neskôr a bude sa naďalej, ale začiatok tej cesty majú na svedomí aj semináre. Myslím, že sú jedným zo spôsobov, ako približiť "deťom", čomu je možné sa venovať, a tiež o čom a ako sa dá premyšľať. Myslím si, že nie všetci (stredo)školáci majú dostatok príležitostí na prebudenie hlbšieho záujmu o niečo, čo by neskôr mohli chcieť robiť naplno. Táto vec je závažná, nakoľko tí, ktorým sa nepodarí vytvoriť si dostatočný záujem o voľačo, majú ďalšiu cestu neprimerane sťaženú. Kým sa nájde lepšie systémové riešenie, je podľa mňa každá pomoc v tomto smere potrebná.

Vzhľadom na dôležitosť úlohy vedúcich v seminároch by som rada videla podporu týchto ľudí ako prvoradý cieľ Nadácie. Tým myslím jednak podporu zmysluplného "vzdelávania sa" vedúcich, a jednak si myslim, že prostriedky Nadácie by sa mali vynakladať na veci, ktoré súčasní vedúci vidia ako užitočné. Som presvedčená o tom, že práve oni, ak budú mať príležitosť zamýšľať sa nad úlohou seminárov, budú vedieť najkompetentnejsie posúdiť, čo ten-ktorý seminár naozaj potrebuje. Myslím, že Nadácia je na dobrej ceste týmto smerom.

Tiež by som rada videla realizáciu projektu podpory riešiteľov zo slabších sociálnych vrstiev. Špeciálne s prihliadnutim na Nipiho referát o finančných vyhliadkach v seminároch a školstve (link): Ak budú pomerne úspešné školy dostávať viac prostriedkov a tie menej úspešné menej, je možné, že decká z "horších" škôl (a realisticky z horších sociálnych pomerov) nebudú mať nádej na preplatenie nákladov za sústredenia ich školou. Postupom času môžu stratiť aj nádej na účasť samotnú.