NADÁCIA TROJSTENU
Otazky na referendum
Spravna rada po zvazeni navrhov clenov Nadacie vybrala nasledujuce otazky do referenda. V komentaroch k otazkam sme sa snazili odprezentovat nam zname argumenty pre a proti k jednotlivym moznostiam.
Referendum sa uskutocni sucasne s volbami do Spravnej rady Nadacie v dnoch 29.11.-3.12.2001, volit sa bude pomocou toho isteho www formularu. Odpovede na tieto otazky budu sluzit ako odporucanie pre novozvolenu Spravnu radu, o ake ciele sa ma snazit.
1. Niektori clenovia Nadacie navrhovali zorganizovanie banketu Nadacie. Banket by sa konal 26.12. v skromnych podmienkach MFF UK (alebo inde, kde by sa zohnala miestnost). Vydavky by hradili ucastnici banketu. Aky je Vas nazor?
c) som za banket, ale nepridem
e) uprednostnil by som iny termin, alebo formu; uvedte
2a. Ste za to, aby sa cinnost Nadacie v blizkej buducnost rozsirila aj na ine korespondencne seminare na Slovensku?
V sucasnosti funguje na Slovensku viacero korespondencnych seminarov so zameranim na matematiku, fyziku ci informatiku. Okrem seminara SK MO (byvale UVMO), ktory funguje popri Matematickej olympiade a nema sustredenia, su stredoskolakom urcene este Stredoslovensky korespondencny seminar SKMS a Vychodoslovensky korespondencny seminar STROM. Dalej samozrejme existuje mnozstvo seminarov pre ziakov ZS, z ktorych su niektore spoplatnene a v sukromnych rukach. Prehlad seminarov mozete najst na stranke seminar.host.sk. Rozsirenie posobnosti na vsetkych 5 stredoskolskych seminarov by bolo zrejme konecnym rosirenim Nadacie Trojstenu a naplnila by sa tak myslienka s akou sa Nadacia zakladala. Na zozname clenov Nadacie by sa tak nachadzali asi vsetci ti, ktori kedysi chodili na sustredenia a mali nieco so seminarmi, a este aj dnes maju zaujem na rozvoji seminarov.
Zmena by priniesla viacero administrativnych problemov. Sucasny statut Nadacie Trojstenu je pravne v poriadku, teda napr. clenovia Nadacie sa stavaju clenmi obcianskeho zdruzenia TROJSTEN a ich prispevky predstavuju ich prispevky obcianskemu zdruzeniu. Tento statut by sa (v pripade, ze sa chceme vyhnut darovacej dani a podobnym problemom) musel zmenit a boli by zrejme potrebne kroky k oddeleniu Nadacie od zdruzenia TROJSTEN. To by samozrejme viedlo k skomplikovaniu organizacie Nadacie (minimalne vlastne uctovnictvo). Sucasna slovenska legislativa nie je prilis naklonena vzniku novych nadacii (potrebne je zakladne imanie vo vyske 500000 Sk, ktore nesmie byt prerozdelovane). Velka vacsina prispievatelov Nadacie posobi v zahranici a tak by sa tieto zmeny prevadzali pomerne zlozito.
Rovnako treba spomenut, ze v pripade prerozdelovania prostriedkov pre 5 seminarov namiesto pre tri seminare by bolo potrebne ziskat novych prispievatelov spomedzi byvalych riesitelov STROMu a SKMS, aby sa dokazala udrzat sucasna uroven podpory. Kolko "novych" penazi by sa podarilo vyzbierat nie je momentalne jasne. Ak by sa vsak vdaka zmenam prispevok na jeden seminar vyrazne znizil (pri sucasnej urovni prispevkov na cca 3500 Sk na seminar a obdobie), mozno ocakavat, ze takato forma podpory nebude atraktivna ani pre seminare, ani pre prispievatelov.
2b. Ak Nadacia bude rozsirovat svoju cinnost na ine seminare,
s ktorymi seminarmi by ste navrhovali zacat rozhovory?
Vyberte vsetky vyhovujuce moznosti.
a) STROM (Sutaz talentovanych riesitelov oblubujucich matematiku - Kosicky matematicky seminar)
Informacie o seminari STROM mozete najst na stranke www.strom.sk. Vzhladom na dlhorocnu tradiciu (najstarsi slovensky korespondak) a vysoku kvalitu sustredeni je velmi pravdepodobne, ze by sa nasiel dostatok novych prispievatelov. Skupina riesitelov STROMu bola v minulosti velmi specificka a jej prienik s riesitelmi seminarov TROJSTENu bol maly (toto nie je pravda o poslednych cca. 5 rocnikoch). Napriek tomu viacero byvalych riesitelov a veducich STROMu patri uz dnes medzi prispievatelov Nadacie TROJSTENu. Seminar STROM je clenom zdruzenia STROM, ktore zastresuje aj seminare pre ZS Matik a Malynar. Veduci STROMu by zrejme uprednostnili prerozdelovanie penazi aj na tieto seminare. Pozri tiez spolocne poznamky nizsie.
b) SKMS (Stredoslovensky korespondencny matematicky seminar)
Informacie o seminari SKMS mozete najst na stranke skms.sturak.sk. Seminar SKMS vznikol v roku 1990, bol organizovany zo Ziliny a z Prahy; od roku 1993 je organizovany z Bratislavy. SKMS uzko spolupracuje so zakladackym seminarom SEZAM pod hlavickou JSMF v Ziline. Aj tu existuje velka skupina byvalych riesitelov, ktora pozostava najma z riesitelov z byvaleho stredoslovenskeho kraja. Nakolko vsak organizacia seminara bola v minulosti mierne odlisna od ostatnych seminarov (dve disjunktne skupiny organizatorov), je pravdepodobne, ze odozva medzi byvalymi riesitelmi bude nizsia ako v pripade TROJSTENu ci STROMu. Toto hladisko samozrejme nemusi byt pre ich pripojenie rozhodujuce. Najma pre to, ze v buducnosti sa vzhladom na standardnu podobu seminara a na mnozstvo zapalenych riesitelov a veducich rozdiel zotrie a perspektivne mozno ocakavat rovnaku uroven prispevkov ako pri ostatnych seminaroch. Podla nasich informacii seminar SKMS uz aj v sucasnosti neoficialne podporuju prispevkami individualni prispievatelia, avsak tieto peniaze idu na zabezpecenie sustredeni.
c) ine korespondencne seminare; uvedte ktore
Spolocne poznamky:
1. Rozsirenie Nadacie TROJSTENu na dalsie seminare by predstavovalo dlhsi proces, zrejme presahujuci jeden rok. Odpovedou v tomto referende len rozhodnete, ci ma novozvolena Spravna rada iniciovat tento proces. Vsetky tohtorocne prispevky budu s urcitostou pouzite len pre seminare zdruzenia TROJSTEN. V pripade rozsirenia Nadacie budete o nom informovani este pred zaciatkom zbierky v danom roku.
2. Uz v sucasnosti vidno jeden pomerne vyznamny rozdiel medzi organizaciou seminarov TROJSTENu a seminarov STROM a SKMS, ktory je viditelny najma na jednotlivych web-strankach. Kym seminare STROM a SKMS sa snazia o co najvacsiu aktivizaciu svojich riesitelov - diskusie na web strankach, hitparada, rozne sutaze, stanovacky - aj po mimomatematickej stranke, seminare TROJSTENu zostavaju pri klasickej forme seminaru, a okrem korespondencnej casti, sustredeni a nabojov prip. inych odbornych sutazi (KSP) organizuju nanajvys vylety, prip. splav. Mozno teda skonstatovat, ze seminare STROM a SKMS sa viac menia s meniacou sa dobou, kym organizacia seminarov TROSJTENu zostava velmi podobna tej spred 10 rokov. Preto mozno v buducnosti ocakavat vacsiu identifikaciu riesitelov so seminarmi v pripade seminarov STROMu a SKMS ako v pripade BKMS (tento rozdiel je uz viditelny aj dnes).
2c. Ak Nadacia bude rozsirovat svoju cinnost na ine seminare, akym sposobom by sa mali rozdelovat prostriedky?
b) rovnakym dielom medzi vsetky seminare
Pre: Vzhladom na to, ze prispevky clenov su neadresne, je taketo rozdelenie asi najspravodlivejsie. Nadacia takto nezavadza konkurencny boj medzi seminare, iba dohliada, aby jej prostriedky boli vyuzivane rozumne (s touto ideou bola Nadacia TROJSTENu zakladana). Proti: Pri ucasti troch matematickych, jedneho fyzikalneho, a jedneho programatorskeho seminara, je mozne odradit prispievatelov, ktori maju vztah k FKS alebo ku KSP, ale nemaju zvlastny vztah k matematickym seminarom (na matematiku takto efektivne ide trikrat viac prostriedkov, ako na ostatne oblasti).
c) zrusit limity a rozdelovat podla toho, kto poda lepsie projekty
Pre: Tato moznost prinasa sutaz medzi projektami a konkurenciu medzi seminarmi. Mohla by podnietit seminare k zvysenej aktivite a tiez k vyssej kvalite projektov. Proti: Ak by niektory seminar dostal viac prostriedkov, mohlo by to viest v nestastnom pripade k negativnym naladam v Nadacii ("ten dostal viac","na toto ja prispievat nebudem" a podobne). Uloha Spravnej rady a jej "politicka" zodpovednost by sa tak podstatne zvysila. Tiez, seminare by museli investovat viac energie do spoluprace s Nadaciou (ak by chceli dostat peniaze); tuto energiu by vsak mozno radsej mohli venovat na zvysovanie kvality seminarov.
d) clen Nadacie moze urcit mnozinu seminarov, na ktore je urceny ich prispevok
Pre: Pri tejto moznosti prispievatelia sami rozhoduju o tom, ktore seminare dostane ich peniaze. Nadacia iba dohliada na zmysluplnost ich vyuzitia. Moze aktivizovat seminare v zhanani vlastnych prispievatelov. Proti: Znacne skomplikovanie administrativy (aj ked toto by asi mohol vyriesit dobre premysleny pocitacovy system). Moze tiez viezt k velmi vyraznemu rozdielu medzi podporou jednotlivych seminarov.
Pre a proti ako u predchadzajucej moznosti. Znizenie moznej nerovnovahy medzi seminarmi.
3. Myslite si, ze by mala Nadacia v blizkej buducnosti zacat prispievat na zakladnu cinnost seminarov (ubytovanie a strava ucastnikov na sustredeniach a pod.)? Akym sposobom?
b) ano, prispievat do najvyssej moznej vysky
Pre: Pri sucasnej urovni prispevkov by bola Nadacia schopna hradit kompletne naklady asi na tretinu az polovicu jedneho sustredenia pre kazdy seminar rocne. Proti: Ciastka, ktorou mozeme prispiet je velka, ale nie rozhodujuca. Seminare musia aj tak zohnat zvysne prostriedky. Automaticke prispievanie na sustredenia moze viest k znizenej aktivite seminarov pri zaobstaravani tychto prostriedkov. Aj pri spominanom prispevku Nadacie by bolo nutne podavat rozne projekty na ziskavanie inych zdrojov, teda by neprislo k odbremeneniu veducich seminarov. Na druhej strane neboli by peniaze na tie aktivity, ktore dnes Nadacia podporuje.
c) ano, prispievat, ale vyclenit cast prostriedkov na ine projekty
Pre: Odstranuje viacere nevyhody predchadzajucej moznosti. Proti: Prispevok Nadacie sa stava skor symbolicky (povedzme 10-15% na jedno sustredenie).
d) ano, ale prispievat na znizenie ucastnickych poplatkov najlepsich riesitelov
Pre: Moznost adresne podporuje najlepsich riesitelov seminara vyznamnymi ciastkami a tym ich motivuje k "poctivejsiemu" rieseniu. Navyse, zvysuje sa propagacia Nadacie medzi riesitelmi. Proti: Niektori ucastnici dostavaju ucastnicke poplatky (alebo ich cast) preplatene od nadacii a zdruzeni rodicov fungujucich popri jednotlivych skolach.
Tato moznost znamena, ze v sucasnej situacii, ked seminare mozu zohnat dostatok penazi na fungovanie, by mala Nadacia podporovat aktivity ako doteraz. V pripade, ze sa niektory zo seminarov obrati na Nadaciu s prosbou o pomoc pri zabezpeceni prostriedkov na sustredenie, Spravna rada oslovi clenov v novom referende. Zaroven je mozne vytvarat pre tuto potrebu rezervu - vid jednu z dalsich otazok.
4. Myslite si, ze by clenovia Nadacie mali mat moznost urcit, na ake druhy projektov su ich prispevky urcene? Ak ano, akym sposobom?
b) ano; pripadne uvedte akym sposobom
Vedie k adresnemu poskytovaniu penazi od prispievatelov seminarom. Usmernuje seminare k podavaniu takych projektov, aby sa pacili prispievatelom (a teda k potencialnemu zvyseniu prispevkov ;-). Vedie k znizeniu pravomoci Spravnej rady a k zvyseniu narokov na pracu jej clenov (komplikovane uctovnictvo).
Mozno argumentovat, ze seminare vedia rozhodnut o vyuziti penazi lepsie, ako clenovia Nadacie (vedia lepsie, co potrebuju, a na co mozu zohnat peniaze z inych zdrojov). Nie je preto dobre limitovat vyuzitie prostriedkov, okrem vseobecnych pravidiel dohodnutych so seminarmi Spravnou radou (ktora zastupuje zaujmy clenov Nadacie).
5. Ako by mala Nadacia v buducnosti nakladat s peniazmi, ktore sa nerozdelia medzi seminare hned po ich vyzbierani?
b) co najskor rozdelit medzi seminare
V tomto pripade by prislo k vyraznemu zvyseniu limitov na jednotlive obdobia (zvysenie aspon o 50%). Seminare by mohli podavat vacsie projekty. Moze viest k zvysenej aktivizacii seminarov pri projektoch, avsak z diskusii zo sucasnymi veducimi vyplynulo, ze zavaznejsim problemom ako peniaze je cas, teda, ze na nove projekty nezostava cas.
Dlhodobo nemozno vylucit nedostatok prostriedkov na zabezpecenie sustredeni. Vytvorenie rezervy moze pomoct tieto problemy preklenut. Uz po tomto obdobi bude zrejme moct nadacia kryt v pripade potreby polovicu az dve tretiny prostriedkov na jedno sustredenie pre kazdy seminar zo svojej rezervy.
d) zacat systematicky vytvarat fond, ktoreho investovanim by Nadacia vytvorila trvaly prijem
Na skutocne vyznamny prijem vo forme urokov treba naakumulovat velke mnozstvo prostriedkov. V pripade ukladania cca 50% vyzbieranych penazi na tento ucel v nasledujucich rokoch, by uplynulo minimalne 10-15 rokov, kym by uroky dosiahli vyznamnu vysku. Na druhej strane, sucasna rezerva predstavuje dobry zaklad na zacatie vytvarania tohto fondu. V pripade, ze sa seminare nedostanu do financnej tiesne v naslednujucich rokoch, sanca na vytvorenie takehoto fondu je. Kedze financne problemy seminarov nenastavaju zo dna na den, je uz v sucasnosti mozne presunut rezervu na terminovany vklad (6 mesiacov az jeden rok)
6. Mala by mat Nadacia moznost prispievat aj na odmeny za vykonanu pracu (napr. za pripravu publikacie, za odprednasanu prednasku)?
Najvacsim sucasnym problemom najzaujimavejsich projektov seminarov je nedostatok casu veducich. Aj pomerne nizka financna motivacia by mohla tento problem ciastocne vyriesit. Sucasni veduci nedostavaju za pracu v seminaroch ziadnu financnu odmenu.
Vyplacanie odmien obcianskym zdruzenim TROJSTEN by zaviedlo znacne komplikacie do uctovnictva obcianskeho zdruzenia (ktore vedu korespondencne seminare) a pravdepodobne by znamenalo aj komplikacie z danoveho hladiska (preto pravdepodobne jedinou cestou by bolo vyplacanie odmien "na cierno"). Rovnako tak odmenovanie povedzme pripravy publikacie, ci prednasok a neodmenovanie kancelarskych prac, opravovania a podobne by mohlo viest k nerovnosti medzi veducimi. Tiez treba spomenut, ze v minulosti seminare fungovali dlhodobo aj bez financnej motivacie (aj ked minulosti JSMF preplacala prednasky - minimalne BKMS a fakulta vyplacala zopar veducim tzv. PPS-ky). Navyse, za peniaze si cas nekupis (ak nie si veeelmi bohaty).
Posledná zmena: 19.10.2006
Webmaster: 